Najčastejšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní zistené úradom
pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním v období
od 01.07.2013 do 31.12.2013

V priebehu 2. polroka 2013 úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním pri rozhodovaní v konaniach o námietkach, pri výkone kontroly postupov verejného obstarávania a v správnych konaniach o uložení pokuty za správne delikty podľa zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase vyhlásenia verejného obstarávania zistil porušenia základných princípov verejného obstarávania uvedených v § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní - porušenie princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania, ako aj porušenie viacerých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní týkajúcich sa stanovovania podmienok účasti, požiadaviek na predmet zákazky, ich vyhodnotenia, opisu predmetu zákazky a pod. V nasledujúcom texte sú obsiahnuté úradom zistené najčastejšie nedostatky v procesoch verejného obstarávania. Úrad upozorňuje, že napriek skutočnosti, že predmetné pochybenia boli zistené v 2. polroku 2013, prevažná väčšina verejných obstarávaní, ktorých sa predmetné zistenia týkajú bola uskutočnená podľa právnej úpravy  pred prijatím zákona č. 28/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Základné princípy verejného obstarávania

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ (ďalej len „verejný obstarávateľ") je pri zadávaní zákaziek povinný rešpektovať základné zásady práva Európskej únie, zakotvené v zákone o verejnom obstarávaní v ustanovení § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. V zmysle § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Úrad poukazuje na princíp transparentnosti postupu zadávania zákaziek v procese verejného obstarávania, ktorý vyjadruje požiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Pre riadne uplatnenie princípu transparentnosti pri zadávaní zákaziek v procese verejného obstarávania je potrebné, aby verejný obstarávateľ vytvoril také prostredie, v ktorom sú všetkým záujemcom, resp. potenciálnym uchádzačom poskytnuté potrebné informácie riadne a včas, najmä také, ktoré majú vplyv na schopnosť záujemcov predložiť verejnému obstarávateľovi ponuku na požadovaný predmet zákazky s čo najnižšou cenou, resp. ekonomicky čo najvýhodnejšiu ponuku v súlade s jednoznačne deklarovanými podmienkami účasti a požiadavkami na predmet zákazky a požiadavkami na samotné plnenie predmetu zákazky.

Úrad dáva do pozornosti prípad verejného obstarávateľa postupujúceho v rozpore s § 9 ods. 4, resp. ods. 2[1]zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil neprimerane krátku lehotu na vysvetlenie predložených dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v rámci technickej alebo odbornej spôsobilosti. V danom prípade bola žiadosť o vysvetlenie predložených dokladov verejným obstarávateľom odoslaná vo štvrtok, pričom verejný obstarávateľ stanovil konečný termín na doručenie vysvetlenia predložených dokladov na nasledujúci pondelok do 9:00 hod.. Predmetná žiadosť o vysvetlenie bola záujemcovi doručená v pondelok, preto sa v danom prípade nedalo vylúčiť, že verejným obstarávateľom odoslaná žiadosť o vysvetlenie predložených dokladov bola záujemcovi doručená až po uplynutí lehoty na doručenie samotného vysvetlenia predložených dokladov.
Úrad upozorňuje, že vzhľadom na zvolený spôsob doručenia žiadosti o vysvetlenie predložených dokladov, verejný obstarávateľ mohol a mal predvídať skutočnosť, že predmetná žiadosť o vysvetlenie predložených dokladov bude záujemcovi doručená až v pondelok, t. j. v deň, keď mal uvedený záujemca odpoveď na žiadosť o vysvetlenie predložených dokladov doručiť verejnému obstarávateľovi. 

Úrad tiež konštatoval, že verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s princípmi uvedenými v § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a rovnako aj s princípom voľného pohybu tovaru a služieb, ktorý predstavuje jednu zo základných slobôd vnútorného trhu, keď požadoval doklady vydané štátnymi orgánmi Slovenskej republiky alebo doklady vydávané na území Slovenskej republiky bez umožnenia predloženia relevantných, ekvivalentných dokladov.

Ďalej úrad zistil porušenie jedného zo základných princípov, a to konkrétne princípu transparentnosti, keď verejným obstarávateľom stanovené zmluvné podmienky v súťažných podkladoch neobsahovali podmienky ním stanovené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže týkajúce sa plnenia zmluvy. Podľa názoru úradu daná okolnosť mala za následok, že nebolo zrejmé, či pri posudzovaní predložených ponúk budú smerodajné zmluvné podmienky uvedené v súťažných podkladoch, ktoré nebolo možné v zmysle súťažných podkladov meniť, resp. či bude pri vyhodnocovaní ponúk v rámci návrhu zmluvných podmienok smerodajné aj splnenie osobitných podmienok určených v oznámení o vyhlásení užšej súťaže, ktorých akceptácia bola podmienená vylúčením z verejného obstarávania. Úrad je toho názoru, že takto stanovené podmienky verejného obstarávania v časti požadovaných zmluvných podmienok neboli určené jednoznačne a umožňovali rôzny výklad, čo je v rozpore s princípom transparentnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. 

Poukazujeme aj na opakované porušovanie princípu rovnakého zaobchádzania a princípu nediskriminácie, ktorých podstata spočíva v tom, že verejný obstarávateľ má povinnosť voči všetkým uchádzačom postupovať rovnako, a teda žiaden zo subjektov na strane ponuky nesmie byť žiadnym spôsobom zvýhodňovaný. Princíp rovnakého zaobchádzania predstavuje požiadavku zákona o verejnom obstarávaní na odstránenie subjektívneho hodnotenia v procese verejného obstarávania a zabezpečenie objektívneho prístupu k záujemcom i uchádzačom. Úrad dáva do pozornosti postup verejného obstarávateľa, ktorý požiadal o vysvetlenie ponuky podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní len jedného uchádzača ohľadne skutočnosti, či ním ponúkaný tovar spĺňa požadovaný technický parameter, pričom však druhého uchádzača o vysvetlenie ponuky nepožiadal, pričom ním ponúkaný tovar tiež nekorešpondoval s vymedzenou požiadavkou na predmet zákazky. Úrad má za to, že verejný obstarávateľ v danom prípade konal v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Úrad dáva tiež do pozornosti porušenie základných princípov uvedených v § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk neuviedol skutočnosť, že za účelom obstarania predmetnej zákazky bude použitý informačný a komunikačný systém pre elektronické zadávanie zákaziek v procese verejného obstarávania - systém Elektronického verejného obstarávania (ďalej len „EVO"). Z predloženej dokumentácie bolo zrejmé, že verejný obstarávateľ za účelom zadávania zákazky systém EVO použil. Verejný obstarávateľ svojím konaním spôsobil to, že traja potenciálni záujemcovia, ktorým verejný obstarávateľ elektronicky v súlade s § 99 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní odoslal výzvu na predkladanie ponúk spolu so sprievodným e-mailom, z ktorého vyplývala informácia o použití systému EVO pri zadávaní predmetnej zákazky, mali informáciu týkajúcu sa použitia systému EVO pri zadávaní predmetnej zákazky, avšak ostatní potenciálni záujemcovia, ktorí sa o zákazke dozvedeli z Vestníka verejného obstarávania, túto informáciu nemali, a teda nie každý záujemca dostával v priebehu zadávania zákazky informácie rovnakým spôsobom, čím verejný obstarávateľ v tomto prípade neuplatňoval princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ vyššie uvedeným konaním zároveň stanovil nejednoznačné a nezrozumiteľné pravidlá a postupy pri obstarávaní zákazky.

V súvislosti so zadávaním zákaziek prostredníctvom systému EVO upozorňuje úrad aj na postup v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď verejný obstarávateľ ponuku uchádzača nezaregistrovaného v systéme EVO, doručenú výlučne v listinnej podobe po stanovenej lehote na predkladanie ponúk, nevrátil uchádzačovi ponuku neotvorenú, ale predmetnú ponuku otvoril a následne aj vyhodnotil. Verejný obstarávateľ  mal v tomto prípade postupovať v súlade s § 39 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého predmetná ponuka mala byť zo strany verejného obstarávateľa vrátená uchádzačovi neotvorená, a teda verejný obstarávateľ nemal pristúpiť k otvoreniu a následne k vyhodnoteniu ponuky uchádzača.

Ďalej úrad zistil porušenie jedného zo základných princípov, a to konkrétne princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov vo vzťahu k zadefinovaniu, resp. vymedzeniu predmetu zákazky. V danom prípade predmet zákazky tvorili stavebné práce na dvoch stavebných celkoch a dodanie tovaru pozostávajúce zo zdravotníckej techniky a zariadení. Úrad k uvedenému prípadu upozorňuje na skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní nepredpokladá také spájanie stavebných prác s dodávkou tovarov, resp. poskytovaním služieb do jednej zákazky, ak nejde o tovary a služby, ktoré sú nevyhnutné pre samotnú realizáciu stavebných prác. Úrad ďalej k spájaniu obstarávania stavebných prác a tovarov v rámci jednej zákazky uvádza, že z § 5 ods. 2 písm. d) a § 5 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že do predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce nie je možné zahrnúť predpokladanú hodnotu tovaru, ktorý nie je nevyhnutný na splnenie zmluvy na stavebné práce alebo s ňou nesúvisí, teda naopak, že takéto zahrnutie prichádza do úvahy len vtedy, keď dodávka tovaru je nevyhnutná na splnenie zmluvy na stavebné práce, nakoľko tieto dodávky spolu vzájomne súvisia. V súvislosti s vyššie uvedeným má úrad za to, že o uvedený prípad pôjde vtedy, ak napr. bez dodania tovaru nie je objektívne možné plne funkčne využívať stavebné práce.

Úrad je toho názoru, že vo vyššie uvedenom prípade mohli byť diskriminovaní a od účasti v tejto verejnej súťaži odradení potenciálni záujemcovia, ktorí sa zaoberajú napr. len realizáciou stavebných prác a nie aj dodávkou špeciálnej zdravotníckej techniky, tzn. takí, ktorí môžu poskytnúť len jednotlivé plnenia, nie však všetky, ktoré sú predmetom zákazky. Zároveň však  môže byť pre takýchto záujemcov problematické spájať sa s dodávateľmi takejto špeciálnej  zdravotníckej techniky v rámci skupiny dodávateľov.

Podmienky účasti

Úrad uvádza, že účelom stanovenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní je overiť si postavenie záujemcu/uchádzača z hľadiska finančného a ekonomického postavenia alebo technickej alebo odbornej spôsobilosti, čím sa verejný obstarávateľ uistí, že plnenie zmluvy bude zabezpečované spôsobilým zmluvným partnerom v požadovanom rozsahu a kvalite, pričom tento predpoklad je vytvorený tým, že záujemca preukáže splnenie podmienok účasti určených v súlade s § 9 ods. 4, § 26, § 27, § 28 a § 32 zákona o verejnom obstarávaní.
Z hľadiska základných princípov verejného obstarávania uvedených v § 9 ods. 4, ako aj v súlade s § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní musia byť podmienky účasti splniteľné, nediskriminačné, transparentné, jasné, primerané a stanovené vždy vo vzťahu k predmetu zákazky. Posudzovať primeranosť úrovne stanovených podmienok účasti verejným obstarávateľom je vždy potrebné vo vzťahu k charakteru, náročnosti, významu a účelu predmetu zákazky so zreteľom na všetky uvedené okolnosti. Požiadavka na preukazovanie splnenia aspoň minimálnych podmienok účasti má teda zaistiť, aby sa v konečnom „výbere" umiestnili len ponuky tých záujemcov/uchádzačov, ktorí disponujú dostatočnými kapacitami na realizáciu konkrétnej zákazky. Stanovovať rozsah a minimálnu úroveň podmienok účasti je preto vždy potrebné s ohľadom na uvedené skutočnosti.

Úrad v tejto súvislosti poukazuje na postup verejného obstarávateľa v rozpore s § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, keď v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania neodôvodnil primeranosť podmienok účasti vo vzťahu k predmetu zákazky a potreby ich zahrnutia medzi podmienky účasti  Odôvodnenie primeranosti podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti sa síce nachádzalo v súťažných podkladoch, ale v zmysle § 32 ods. 6  zákona o verejnom obstarávaní sa odôvodnenie primeranosti všetkých určených podmienok účasti musí nachádzať v samotnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Osobné postavenie

Ustanovenie § 26 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní taxatívne vymedzuje podmienky účasti, týkajúce sa osobného postavenia a následne v § 26 ods. 2 predmetného ustanovenia zákona sú stanovené doklady, ktorými sa splnenie týchto podmienok účasti preukazuje. Verejný obstarávateľ nemôže podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia žiadnym spôsobom zužovať, rozširovať, variovať, resp. ľubovoľne prispôsobovať svojim špecifickým požiadavkám. Každý uchádzač alebo záujemca v procese verejného obstarávania musí spĺňať všetky podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia v takom rozsahu, v akom sú upravené v § 26 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a preukázať ich dokladmi podľa ods. 2, resp. ods. 3 a 4 zákona o verejnom obstarávaní.  

Úrad v tejto súvislosti poukazuje na postup verejného obstarávateľa v rozpore s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní tým, že stanovil podmienky účasti, týkajúce sa osobného postavenia uchádzačov nad rámec taxatívneho znenia zákona o verejnom obstarávaní. V danom prípade verejný obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia nasledovne, cit.: „Splnenie podmienok účasti podľa § 26 ods. 1 uchádzač preukáže dokladmi podľa § 26 ods. 2, 3, 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, resp. podľa § 128 ods. 1", pričom v súťažných podkladoch stanovil podmienky účasti, týkajúce sa osobného postavenia takto, cit.: „Splnenie podmienok účasti podľa § 26 ods. 1 uchádzač preukáže dokladmi podľa § 26 ods. 2, 4, resp. ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, resp. podľa § 128 ods. 1 predložením dokladov nie starších ako 3 mesiace ku dňu predkladania ponúk."

Úrad v danom prípade konštatoval, že požiadavka verejného obstarávateľa v súťažných podkladoch, aby predložené doklady podľa § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní neboli staršie ako tri mesiace, je pri preukazovaní splnenia podmienky účasti čestným vyhlásením nad rámec zákonnej úpravy ustanovenia § 26 ods. 2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní neumožňuje verejnému obstarávateľovi sprísňovať požiadavky na doklady, ktoré slúžia na preukázanie osobného postavenia, nakoľko vo svojom ustanovení § 26 ods. 2 jednoznačne a taxatívne definuje doklady, ktorými sa splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia uvedených v ustanovení § 26 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní preukazuje.

Úrad vo vyššie uvedenom prípade zároveň konštatoval, že verejný obstarávateľ stanovením podmienok účasti vo vzťahu k § 26 ods. 1, resp. § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konal aj v rozpore s § 33 ods. 1 a § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom transparentnosti, nakoľko podmienky účasti, týkajúce sa osobného postavenia a spôsobu ich preukázania podľa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávanie neboli vymedzené totožným spôsobom ako v súťažných podkladoch.

Ďalej úrad upozorňuje na nesprávny postup verejného obstarávateľa, ktorý požadoval od uchádzačov alebo záujemcov zapísaných do zoznamu podnikateľov, predložiť potvrdenie o zapísaní do zoznamu podnikateľov a súčasne aj doklad, ktorý preukazuje, kto a v akom rozsahu koná v mene záujemcu (napr. výpis z obchodného registra). V súvislosti s uvedeným úrad uvádza, že záujemcovia alebo uchádzači majú v procese verejného obstarávania možnosť, za účelom preukázania osobného postavenia podľa § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, predložiť doklady podľa § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, alebo predložiť potvrdenie o zapísaní do zoznamu podnikateľov, ktoré plne nahrádza všetky doklady vymedzené v ustanovení § 26 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a tým pádom aj doklad podľa § 26 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní. Úrad má za to, že verejný obstarávateľ nebol oprávnený vyžadovať od uchádzačov súčasne s predložením potvrdenia o zapísaní do zoznamu podnikateľov podľa § 128 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní aj predloženie ďalšieho dokladu, ako je napr. výpis z obchodného registra podľa § 26 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko verejný obstarávateľ vyžadovaním duplicitného preukazovania tej istej skutočnosti, resp. predloženia dvoch dokladov preukazujúcich tú istú skutočnosť za účelom splnenia podmienky účasti týkajúcej sa osobného postavenia od uchádzačov, vylúčil aplikáciu § 128 ods. 1 v nadväznosti na § 26 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní.

Finančné a ekonomické postavenie

Zo znenia § 27 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že verejný obstarávateľ má možnosť si zvoliť, aké podmienky účasti týkajúce sa finančného alebo ekonomického postavenia bude požadovať, ako aj možnosť určenia spôsobu a dokladov, ktorými sa splnenie podmienok účasti bude preukazovať zo strany jednotlivých záujemcov alebo uchádzačov.
Táto dispozitívna povaha ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní umožňuje verejnému obstarávateľovi si určiť podmienky účasti podľa jeho potreby za účelom preverenia statusu a spôsobilosti záujemcu alebo uchádzača realizovať predmet zákazky za podmienky, že určenie podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a dokladov na ich preukázanie musí byť v súlade s § 9 ods. 4 a § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní.

Z hľadiska základných princípov verejného obstarávania uvedených v § 9 ods. 4, ako aj v súlade s § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní musia byť podmienky účasti splniteľné, nediskriminačné, transparentné, jasné, primerané a stanovené vždy vo vzťahu k predmetu zákazky.

V súvislosti s preukazovaním finančného a ekonomického postavenia poukazujeme na nasledovnú podmienku účasti, cit.: „podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní: - prehľad o dosiahnutom obrate v oblasti predmetu zákazky (dodávka reagencií, chemických alebo plastových výrobkov) a to všetko za posledné tri hospodárske roky 2009, 2010, 2011, za ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti. Minimálna požadovaná úroveň štandardov: súhrnný obrat minimálne vo výške 200 000,00 € spolu za roky 2009, 2010, 2011 v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti.".

Úrad v danom prípade konštatoval, že verejný obstarávateľ síce pri stanovení podmienky účasti podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania odkazuje na nastavenie výšky požadovaného ročného obratu v oblasti predmetu zákazky, ale v samotnej minimálnej požadovanej úrovni štandardov už stanoví, že musí byť preukázaný súhrnný obrat minimálne vo výške 200 000,00 € spolu za roky 2009, 2010 a 2011.

Úrad má za to, že takto určená podmienka účasti, ktorá na preukázanie finančného a ekonomického postavenia záujemcov podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní uvádza „prehľad o dosiahnutom obrate v oblasti predmetu zákazky", pričom odkazuje na výšku požadovaného ročného obratu v oblasti predmetu zákazky, kedy v minimálnej požadovanej úrovni štandardov je výška obratu, súhrnného, stanovená spolu za tri roky, je stanovená v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princípom transparentnosti, keďže je zmätočná a neprehľadná a uvedená skutočnosť mohla záujemcov odradiť od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní a mohla mať v konečnom dôsledku za následok, že by sa predmetného verejného obstarávania zúčastnilo viac záujemcov a rovnako mohol verejný obstarávateľ dosiahnuť vyšší počet predložených ponúk.  

V súvislosti s vyššie uvedeným upozorňujeme aj na nesprávny postup verejného obstarávateľa, ktorý pri stanovovaní podmienky účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. prehľadu o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka, postupoval v rozpore s princípom transparentnosti, keď na jej preukázanie požadoval predloženie dokladov, z ktorých v prípade, ak záujemca ako podnikateľský subjekt vykonáva aj iné zapísané činnosti ako činnosť v oblasti predmetu zákazky, nie je možné predmetný obrat v oblasti, ktorej sa týka predmet zákazky, jednoznačne zistiť.

V danom prípade si verejný obstarávateľ na preukázanie finančného a ekonomického postavenia zvolil predloženie prehľadu o dosiahnutom obrate  v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka vo výške 3 900 000 € za posledné tri hospodárske roky. Túto podmienku účasti záujemcovia mali preukázať predložením dokladov – výkazov ziskov a strát alebo výkazov o príjmoch a výdavkoch. Úrad poukazuje na skutočnosť, že z dokladov, ktoré verejný obstarávateľ požadoval predložiť, t. j. výkaz ziskov a strát (položka Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb – riadok 05 výkazu ziskov a strát) alebo výkaz o príjmoch a výdavkoch za posledné 3 hospodárske roky, je možné zistiť predovšetkým celkový obrat podnikateľského subjektu/záujemcu na účely posúdenia jeho finančného a ekonomického postavenia v nadväznosti na to, či je schopný riadne a uspokojivo realizovať predmet zákazky. Nakoľko však verejný obstarávateľ nepožadoval uvedenými dokladmi preukázať celkový obrat, ale obrat v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka, úrad má za to, že v prípade, ak záujemcovia sú podnikateľské subjekty, ktoré majú v predmete podnikania zapísané aj iné činnosti ako je činnosť relevantná k predmetu zákazy, informáciu o výške obratu požadovanom v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka, nie je možné zistiť len z tých dokladov, ktoré verejný obstarávateľ požadoval, bez dodatočnej informácie o dosiahnutom obrate v danej oblasti. Vo výkaze ziskov a strát sú dosiahnuté výnosy vykazované za všetky činnosti, t. j. vrátane vybranej, požadovanej činnosti v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka. V druhom alternatívne požadovanom doklade, vo výkaze o príjmoch a výdavkoch sa vykazujú celkové príjmy za účtovné obdobie a príjmy členené na predaj tovaru, príjmy z predaja výrobkov a služieb a ostatné príjmy. V zmysle stanovenej podmienky účasti, a to preukázania obratu v oblasti, ktorej sa oblasť predmetu zákazky týka a požadovaných dokladov, ktorými sa má jej splnenie preukázať, nebolo možné urobiť pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti súladné vyhodnotenie postavenia jednotlivých záujemcov, nakoľko stanovenie podmienky účasti týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia bolo v rozpore s vymedzením dokladov, prostredníctvom ktorých sa malo ekonomické a finančné postavenie preukazovať.

 

Technická alebo odborná spôsobilosť

Verejný obstarávateľ je pri určovaní rozsahu požiadaviek na technickú alebo odbornú spôsobilosť uchádzača/záujemcu povinný postupovať tak, aby nedošlo k porušeniu základných princípov verejného obstarávania, ktorými sú princíp nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, transparentnosti, hospodárnosti, efektívnosti a zároveň musia byť tieto požiadavky primerané  a musia súvisieť s predmetom zákazky.

Ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je dispozitívnej povahy len v tom, že verejný obstarávateľ si na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti môže vybrať jeden z dokladov, prípadne doklady podľa § 28 ods. 1 písm. a) až l) zákona o verejnom obstarávaní, prostredníctvom ktorých majú potenciálni záujemcovia alebo uchádzači svoju spôsobilosť preukazovať. Doklady, ktoré sú uvedené v predmetnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní sú stanovené taxatívne a nemožno ich rozširovať alebo zužovať na základe ľubovôle verejného obstarávateľa. Uvedená taxatívnosť znamená, že pri príprave a spracovaní požiadaviek na preukázanie splnenia podmienok účasti týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, má verejný obstarávateľ možnosť vybrať si jednu alebo niekoľko z podmienok účasti uvedených v ustanovení § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, a to v závislosti od predmetu zákazky, tzn. zatriedením podľa § 3 zákona o verejnom obstarávaní a predpokladanej hodnoty zákazky podľa § 5 zákona o verejnom obstarávaní. Nie je však oprávnený stanoviť si ľubovoľné podmienky účasti týkajúce sa preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti nad rámec možností upravených v predmetnom ustanovení § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, resp. ich taxatívny rozsah akýmkoľvek spôsobom meniť. 

Úrad poukazuje na stanovenie podmienky účasti podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorej verejný obstarávateľ požadoval v rámci minimálnej požadovanej úrovne štandardov preukázať, že „stavbyvedúci vykonávali funkciu stavbyvedúceho pri realizácii minimálne jednej stavby v objeme minimálne 3 000 000,00 € bez DPH alebo ekvivalent v cudzej mene, potvrdeniami odberateľa, s uvedením minimálne: názvu (obchodného mena) a adresy objednávateľa stavby, názvu stavby, opisu stavby, mena a priezviska stavbyvedúceho, objemu zrealizovanej stavby v € bez DPH alebo ekvivalent týchto hodnôt v inej mene, roku začatia a ukončenia stavby, mena, tel. č. a e-mailu kontaktnej osoby objednávateľa, u ktorej si možno overiť uvedené informácie; pričom všetky uvedené informácie musia byť potvrdené oprávnenou osobou objednávateľa s uvedením dátumu, mena, funkcie a podpisu oprávnenej osoby a odtlačku pečiatky objednávateľa a podpísané oprávnenou osobou uchádzača". Takto stanovenou podmienkou účasti konal verejný obstarávateľ v rozpore s taxatívnym znením ustanovenia § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, keďže v zmysle tohto ustanovenia je možné od uchádzačov vyžadovať len údaje o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácii riadiacich zamestnancov, osobitne osôb zodpovedných za riadenie stavebných prác alebo za poskytnutie služby, a nie „referencie" s požadovanými náležitosťami. Úrad upozorňuje na skutočnosť, že dôkazy o predchádzajúcom plnení resp. referencie k zoznamu poskytnutých služieb vo vzťahu k obstarávanému predmetu zákazky je možné v zmysle taxatívneho znenia § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vyžadovať len podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a nie v rámci § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

Úrad upozorňuje aj na pochybenie verejného obstarávateľa, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požadoval preukázanie podmienky účasti týkajúcej sa technickej a odbornej spôsobilosti cit.: „podľa § 28 ods. 1 písm. l) časť 3 zákona o verejnom obstarávaní nasledovnými dokladmi, napríklad certifikáty kvality, referencie o doteraz vykonaných zákazkách, potvrdenia o vzdelaní alebo praxi riadiacich pracovníkov alebo zamestnancov, prípadne inú dokumentáciu relevantnú k tomuto bodu". Nakoľko ustanovenie § 28 ods. 1 písm. l) obsahuje len bod 1. a bod 2., verejný obstarávateľ konal v rozpore s taxatívnym znením § 28 ods. 1 písm. a) až l) zákona o verejnom obstarávaní.

Vyhodnotenie splnenia podmienok účasti a vyhodnocovanie ponúk

Princípy verejného obstarávania vyjadrené v § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní vyžadujú, aby verejný obstarávateľ pristupovali rovnako, nediskriminačne a transparentne vo vzťahu ku všetkých uchádzačom a záujemcom aj v štádiu po predložení ponúk a ich vyhodnocovaní. Verejný obstarávateľ je v záujme dodržania týchto princípov povinní vyhodnotiť všetky predložené ponuky v súlade s podmienkami, ktoré vymedzil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch.

Úrad dáva do pozornosti prípad, v ktorom verejný obstarávateľ stanovil v súťažných podkladoch k predmetnému verejnému obstarávaniu, oproti rozsahu a zneniu podmienok účasti týkajúcich sa preukazovania ekonomického a finančného postavenia určenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, podmienku účasti naviac, a to konkrétne podmienku predložiť v ponuke uchádzača v rámci preukazovania ekonomického a finančného postavenia uchádzača čestné vyhlásenie, že uchádzač nemá záväzky v iných bankách ako v bankách, ktorých vyjadrenie poskytol v súlade s § 27 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a taktiež požadoval rozsiahlejšie vyjadrenie banky vo vzťahu k nepovolenému debetu, a to pri definovaní obdobia predchádzajúcich troch rokov. Verejný obstarávateľ stanovením vyššie uvedených podmienok účasti v rámci preukazovania finančného a ekonomického postavenia porušil § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní tým, že podmienky účasti stanovené v súťažných podkladoch boli v rozpore s podmienkami účasti určenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Z uvedeného je zrejmé, že podmienky účasti stanovené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania po formálnej i obsahovej stránke nezodpovedali podmienkam účasti uvedeným v súťažných podkladoch, resp. doklady určené na preukázanie splnenia podmienok účasti nekorešpondovali s informáciami uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Súčasne takto stanovenými podmienkami účasti došlo i k porušeniu princípu transparentnosti podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko určenie podmienok účasti, týkajúcich sa ekonomického a finančného postavenia v súťažných podkladoch, v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania spôsobilo zmätočnosť podmienok účasti v procese verejného obstarávania.

Ďalej poukazujeme na nesprávny postup verejného obstarávateľa, keď z oznámenia o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti adresovaný jednému uchádzačovi vyplýva, že uchádzač splnil podmienky účasti v predmetnom verejnom obstarávaní, avšak z predloženej dokumentácie vyplynulo, že uchádzač predložil neúplné doklady vo vzťahu k podmienke účasti týkajúcej sa osobného postavenia. Uchádzač predložil za účelom preukázania splnenia podmienky účasti podľa § 26 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaním čestné vyhlásenie v zmysle § 26 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Úrad však musel konštatovať, že nakoľko v krajine sídla uchádzača, t. j. Česká republika, príslušný súd vydáva doklady v zmysle § 26 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, ktorými uchádzač môže preukázať, že voči nemu nebol vyhlásený konkurz, nie je v likvidácii, ani nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušený konkurz pre nedostatok majetku, nebol uchádzač oprávnený  preukazovať splnenie podmienky účasti podľa § 26 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaním čestným vyhlásením a z uvedeného dôvodu uchádzač nepreukázal splnenie podmienky účasti týkajúcej sa osobného postavenia, resp. predložil neúplné doklady, nakoľko nepredložil potvrdenie príslušného súdu nie staršie ako tri mesiace, že voči nemu nebol vyhlásený konkurz, nie je v likvidácii, ani nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušený konkurz pre nedostatok majetku v súlade s § 26 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.

Úrad tiež upozorňuje na pochybenie verejného obstarávateľa, ktorý neoprávnene vylúčil záujemcu z dôvodu, že uvedený záujemca predložil žiadosť o účasť, v ktorej všetky doklady tvoriace jej obsah, boli predložené vo fotokópii. Úrad má za to, že podľa § 33 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ môže požiadať uchádzača o vysvetlenie alebo o doplnenie predložených dokladov. K vylúčeniu záujemcu by malo dôjsť až po využití všetkých zákonných možností pre ponechanie uchádzača v procese verejného obstarávania, vrátane možnosti požiadať uchádzača o vysvetlenie alebo doplnenie už predložených dokladov v zmysle § 33 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní.

Ďalej úrad poukazuje na nesprávny postup verejného obstarávateľa, ktorý uchádzača vylúčil pre nesplnenie podmienok účasti, nezloženie zábezpeky a nesplnenie požiadaviek na predmet zákazky. Úrad zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ by mal pri vyhodnocovaní postupovať podľa zákonnej postupnosti, v zmysle ktorej je povinný najprv vyhodnotiť splnenie podmienok účasti uchádzača a postupovať podľa nasledujúcich inštitútov ako žiadosť o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov a na základe toho rozhodnúť o zaradení do nasledujúcich štádií procesu verejného obstarávania, čo v tomto prípade znamená vylúčenie uchádzača v prípade nesplnenia podmienok účasti alebo v prípade splnenia podmienok účasti vyhodnotenie ponuky uchádzača z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky. Úrad upozorňuje aj na skutočnosť, že keď verejný obstarávateľ zistí, že uchádzač nezložil zábezpeku v stanovenej lehote, nemá jeho ponuku hodnotiť, ale uchádzača vylúčiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené upozorňujeme, že za účelom zachovania transparentnosti postupu, ak verejný obstarávateľ postupuje v zmysle § 33 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní a na základe vyhodnotenia splnenia podmienok účasti rozhodne o vylúčení uchádzača, zašle mu oznámenie o vylúčení a umožní mu využiť revízne prostriedky a nepristupuje k vyhodnoteniu jeho ponuky podľa § 42 zákona o verejnom obstarávaní. Úrad má za to, že verejný obstarávateľ má postupovať tak, aby bola zabezpečená možnosť uchádzačov využiť všetky inštitúty revíznych postupov v štádiu vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, ako aj v štádiu vyhodnotenia ponúk.

Úrad dáva do pozornosti postup verejného obstarávateľa v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď nevyužil možnosť požiadať uchádzača o vysvetlenie ponuky podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Z predloženej dokumentácie úrad zistil, že uchádzač predložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti v listinnej forme a ponuku predložil uchádzač formou elektronickej komunikácie v systéme EVO. Predložená ponuka, resp. sprievodný list v systéme EVO však nebol podpísaný elektronickým podpisom.
Na základe uvedenej skutočnosti verejný obstarávateľ zaslal uchádzačovi list, prostredníctvom ktorého bol predmetný uchádzač upovedomený, že jeho ponuka nebude zaradená do procesu vyhodnocovania ponúk, nakoľko v zmysle § 18 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní musí byť ponuka podpísaná elektronickým podpisom. Úrad v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodovna vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania. Úrad zdôrazňuje, že vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania je najtvrdším zásahom do práva zúčastniť sa daného procesu. K vylúčeniu uchádzača zo súťaže dochádza spravidla naplnením zákonom ustanovených dôvodov. V uvedenom prípade však k splneniu zákonných predpokladov na vylúčenie uchádzača nedošlo. Úrad má ďalej za to, že absentujúci podpis predstavuje formálny nedostatok, ktorý bolo možné odstrániť aplikáciou ustanovenia § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky. V danom prípade teda mohlo vysvetlením ponuky dôjsť k odstráneniu tohto formálneho nedostatku. Úrad má za to, že verejný obstarávateľ mal využiť zákonnú možnosť požiadať uchádzača, a to i s ohľadom na základné princípy verejného obstarávania podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Využitie inštitútu vysvetlenia podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní bolo opodstatnené najmä vzhľadomna potrebu zabezpečenia princípu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania.

Úrad ďalej poukazuje na pochybenie verejného obstarávateľa, ktorý vyhodnotil, že  všetky tri predložené ponuky uchádzačov spĺňajú požiadavky na predmet zákazky, konkrétne  technické parametre na mikroskop stanovené v súťažných podkladoch. Z predloženej dokumentácie však vyplynulo, že podľa technických informácií v priložených letákoch k mikroskopom, ani jeden mikroskop nespĺňal technické požiadavky stanovené verejným obstarávateľom. Úrad upozorňuje, že verejný obstarávateľ mal podrobne vyhodnotiť predložené ponuky, identifikovať vyššie uvedený nesúlad a vylúčiť všetky predložené ponuky podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko uchádzačmi ponúknutý mikroskop nespĺňal požiadavky na predmet zákazky, keďže nespĺňal stanovené technické parametre, ako to bolo vyžadované v súťažných podkladoch.

Kritériá na vyhodnotenie ponúk

Predložené ponuky vyhodnocuje verejný obstarávateľ na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk, t. j. na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo najnižšej ceny. V prípade, že sa ponuky vyhodnocujú na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, verejný obstarávateľ  určí jednotlivé kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktorými sú napríklad kvalita, cena, technické vyhotovenie, estetické a funkčné charakteristiky, environmentálne charakteristiky, prevádzkové náklady, efektívnosť nákladov, pozáručný servis a technická pomoc, lehota dodania tovaru, lehota výstavby, lehota poskytnutia služieb, ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti aj bezpečnosť dodávky, interoperabilita a prevádzkové charakteristiky. Zákon o verejnom obstarávaní ďalej stanovuje, že verejný obstarávateľ je povinný určiť aj pravidlá uplatnenia kritérií, ktorými zabezpečí kvalitatívne rozlíšenie splnenia jednotlivých kritérií. Pravidlá uplatnenia kritérií musia byť zároveň nediskriminačné a musia podporovať čestnú hospodársku súťaž.

Úrad zistil porušenie ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď verejný obstarávateľ stanovil ako jedno z kritérií na vyhodnotenie ponúk výšku zmluvnej pokuty za každý deň omeškania pri nedodržaní termínu ukončenia stavebných prác. Úrad má za to, že podľa § 35 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní kritériá na vyhodnotenie ponúk určené verejným obstarávateľom musia súvisieť s predmetom zákazky. Je potrebné uviesť, že inštitút zmluvnej pokuty nepredstavuje žiaden parameter samotného predmetu plnenia a ani neupravuje podmienky, za ktorých má byť predmet plnenia uskutočnený. Z uvedeného dôvodu výška zmluvnej pokuty za každý deň omeškania pri nedodržaní termínu uskutočnenia stavebných prác nemôže byť použitá ako kritérium na vyhodnotenie ponúk, pretože s predmetom zákazky nijako nesúvisí. Uvedený inštitút slúži na zabezpečenie toho,že predmet zákazky bude realizovaný podľa technických požiadaviek verejného obstarávateľa a v súlade so zmluvnými podmienkami. Verejný obstarávateľ bol teda oprávnený využiť tento inštitút výlučne na účely zabezpečenia záväzku vo forme zmluvných podmienok, avšak nie, ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.         

V súvislosti so stanovením kritérií na vyhodnocovanie ponúk úrad zdôrazňuje, že určené ekonomické a kvalitatívne kritériá na výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky sa musia dať objektívne a transparentne vyhodnotiť na základe pravidiel uplatnenia kritérií nastavených verejným obstarávateľom kvalitatívne. Poukazujeme preto na pochybenie verejného obstarávateľa, ktorý ako jedno z kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovil „stručný návrh scenára diela". Verejný obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk, ani v súťažných podkladoch presne neurčil spôsob vyhodnocovania návrhov scenára, ktorý majú jednotliví uchádzači predložiť vo svojich ponukách. Z uvedeného dôvodu predmetné kritérium na vyhodnoteniu ponúk „stručný návrh scenára diela" s relatívnou váhou 40 bodov zo 100 nebolo možné objektívne a transparentne (exaktne) posúdiť. Úrad má za to, že verejný obstarávateľ neuplatnil toto kritérium takým spôsobom, aby prvok subjektivity pri vyhodnocovaní „estetických charakteristík" v zmysle § 35 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní vložil do rámcov a pravidiel, ktoré budú musieť členovia komisie na vyhodnotenie ponúk zohľadňovať, čím by sa predišlo k čisto subjektívnemu vyhodnoteniu návrhov na plnenie určeného kritéria. V konečnom dôsledku pri nastavení kritéria, kedy nie je prideľovanie bodov ponukám uchádzačov vložené do konkrétnych, objektívnych rámcov vyhodnocovania, dochádza pri tomto vyhodnocovaní  kritéria k ľubovôli komisie. Takýmto konaním verejný obstarávateľ pri obstarávaní zadávanej zákazky postupoval v rozpore s § 35 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a súčasne konal v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a to s princípom transparentnosti.

Úrad poukazuje na postup verejného obstarávateľa, ktorý sa dopustil porušenia§ 42 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, keď pri vyhodnocovaní ponuky jedného uchádzača nepostupoval v súlade s pravidlami, ktoré sám určil v súťažných podkladoch na uplatnenie jedného z kritérií na vyhodnotenie ponúk. Úrad po preskúmaní dokumentácie zistil, že členovia komisie hodnotili návrh jedného z uchádzačov v hodnotiacich hárkoch odlišne, pričom verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch stanovil presný vzorec, na základe ktorého sa toto kritérium malo hodnotiť, teda na základe ktorého malo dôjsť k výpočtu priradených bodov v rámci daného kritéria. Verejný obstarávateľ uviedol, že členovia komisie hodnotili každú ponuku zvlášť podľa vlastného uváženia. Uvedené vysvetlenie len potvrdzuje, že komisia verejného obstarávateľa nevyhodnocovala ponuky v súlade s pravidlami uplatnenia kritérií, ktoré verejný obstarávateľ stanovil v súťažných podkladoch, nakoľko členovia komisie vyhodnocovali dané kritérium v rozpore so stanoveným vzorcom pre výpočet bodov určeným samotným verejným obstarávateľom.

Pri stanovení kritérií na vyhodnotenie ponúk úrad tiež poukazuje na potrebu stanoviť pravidlá uplatnenia kritérií nediskriminačne, aby podporovali čestnú hospodársku súťaž. V tejto súvislosti dávame do pozornosti pravidlá na uplatnenie kritéria,  pri hodnotení ktorého najvyšší počet bodov bol pridelený uchádzačovi s najlepšími ponúkanými parametrami, resp. možnosťami splnenia požiadavky v hodnotených špecifikáciách, konkrétne v matici hodnotenia technicko-medicínskych parametrov. Z rozsahu jednotlivých parametrov zariadení uvedených v predmetnej matici hodnotenia technicko-medicínskych parametrov vyplývalo, že verejný obstarávateľ udeľoval za splnenie príslušných rozpätí konkrétnych parametrov 1, 5 a 10 bodov, v závislosti od dosiahnutej hodnoty určitého parametra. Úrad však upozorňuje, že splnenie požiadaviek na predmet zákazky mal verejný obstarávateľ podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní skúmať už v čase hodnotenia ponúk a také ponuky, ktoré nespĺňali požiadavky na predmet zákazky mali byť vylúčené, a nie, že sa im pridelí nižší počet bodov za ponúknuté subkritérium. V tomto prípade postupoval verejný obstarávateľ v rozpore s § 35 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní.

Opis predmetu zákazky

Predmet zákazky sa vymedzuje podľa § 34 zákona o verejnom obstarávaní na základe  technických požiadaviek, ktoré vychádzajú z technických špecifikácií, výkonnostných a funkčných požiadaviek, prípadne ich kombinácie. Predmet zákazky musí byť opísaný jednoznačne, úplne a nestranne. Súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch sa uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky.
Na zabezpečenie objektívnosti pre vypracovanie ponuky je potrebné v rámci opisu predmetu zákazky stanoviť presnú špecifikáciu predmetu zákazky. Kvalitné súťažné podklady sú základnou podmienkou na vypracovanie kvalitnej ponuky a následne uzavretie vyváženej a obojstranne výhodnej zmluvy. Nepresne opísaný predmet zákazky má vplyv na spôsob tvorby ceny a v neposlednom rade i na samotné plnenie na základe zmluvy uzavretej v rámci procesu verejného obstarávania, kde nejednoznačne zadefinovaný predmet zákazky nemusí zabezpečiť výber ponuky, ktorý by odrážal jeden zo základných princípov verejného obstarávania, a to princíp hospodárnosti v zmysle § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Verejný obstarávateľ musí opísať predmet zákazky takým spôsobom, aby nediskriminoval hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a zároveň, aby vytvoril predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu záujemcov alebo uchádzačov, a tým umožnil v rámci postupu zadávania zákazky uskutočnenie riadnej a transparentnej hospodárskej súťaže. Technické špecifikácie by teda mali zabezpečiť záujemcom rovnaký prístup k zákazke a nemali by mať za následok vytvorenie neoprávnených prekážok, ktorými by sa obmedzila hospodárska súťaž.

Technické požiadavky sa podľa § 34 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní nesmú odvolávať na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, značku, patent, typ, krajinu, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, ak by tým dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo výrobkov. Takýto odkaz možno použiť len vtedy, ak nemožno opísať predmet zákazky podľa odsekov 2 a 3 písm. a) dostatočne presne a zrozumiteľne a takýto odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný".

Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES technické špecifikácie vypracované verejným obstarávateľom musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované. Na tento účel musí byť umožnené predložiť také ponuky, ktoré odzrkadľujú rozmanitosť možných technických riešení. Na základe uvedeného, musí verejný obstarávateľ  vypracovať technické špecifikácie z hľadiska funkčných, kvalitatívnych a výkonnostných požiadaviek.

Úrad konštatoval postup verejného obstarávateľa v rozpore s § 34 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, keď verejný obstarávateľ neopísal predmet zákazky nestranne na základe technických požiadaviek. V danom prípade boli súčasťou predmetu zákazky aj vysoko sofistikované zdravotnícke prístroje a zariadenia (124 rôznych typov), ktoré boli v súťažných podkladoch popísané tak, že požiadavky na predmet zákazky mohla splniť iba určitá značka od určitého výrobcu, resp. prístroje mohol dodať iba určitý dodávateľ. Značná časť vyžadovaných parametrov jednotlivých prístrojov a zariadení bola definovaná exaktne a nie v intervalových hodnotách, čím sa zvýhodňovali konkrétne značky a úplne sa vylúčila možnosť dodať rovnaké prístroje a zariadenia od iných výrobcov. Na základe vyššie uvedeného dospel úrad k záveru, že popis prístrojov a zariadení v súťažných podkladoch neumožňoval rovnaký prístup pre všetkých potenciálnych záujemcov a nezabezpečoval čestnú hospodársku súťaž, čím verejný obstarávateľ výrazne obmedzil, až vylúčil hospodársku súťaž na predmetnú časť zákazky.

Zadávanie podlimitných a podprahových zákaziek

Úrad dáva do pozornosti konanie verejného obstarávateľa v rozpore s účelom ustanovenia § 91 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. V danom prípade verejný obstarávateľ zadával zákazku, ktorej predmetom bola realizácia preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami, najmä úprava a revitalizácia toku potoka spojená s dosiahnutím potrebnej úrovne ochrany priľahlých území pred povodňami. Verejný obstarávateľ v zmysle § 91 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní vyhradil právo účasti len záujemcom, ktorí majú štatút chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Keďže chránené dielne alebo chránené pracoviská za normálnych podmienok hospodárskej súťaže nemusia byť (konkurencie) schopné získať zákazku, uplatnením požiadavky verejného obstarávateľa, pokiaľ ide o vyhradenie práva účasti na konkrétnom verejnom obstarávaní len takým hospodárskym subjektom – záujemcom, ktorí majú štatút chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v zmysle podmienok podľa osobitného predpisu, t. j. zákona o službách zamestnanosti sa vytvárajú predpoklady, resp. sa efektívne prispieva k začleneniu alebo opätovnému začleneniu osôb so zdravotným postihnutím na trh práce. Úrad má za to, že verejný obstarávateľ je však povinný ďalej zohľadniť samotný opis predmetu zákazky, ako aj charakter plnení, ktoré bude vyžadovať počas realizácie samotného predmetu zákazky. Úrad zároveň upozorňuje, že pri uplatnení § 91 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ povinný zohľadniť okrem zákona o službách zamestnanosti, zákon o ochrane zdravia, právne predpisy, ktoré upravujú zdravotné a bezpečnostné požiadavky pri expozícii zamestnancov fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom pri práci, ako aj všetky právne predpisy, ktoré upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

K uvedenému prípadu úrad ďalej uvádza, že aj napriek skutočnosti, že zamestnávateľovi je priznaný štatút chránenej dielne, ak zamestnáva najmenej 50 % zamestnancov so zdravotným postihnutím, t. j. zamestnáva aj zdravých zamestnancov, pre splnenie povinnosti na účely zákona o službách zamestnanosti musí byť činnosť realizovaná zamestnancom chránenej dielne, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ak sa táto činnosť vyslovene požaduje od chránenej dielne. V kontexte uvedeného úrad konštatuje, že stavenisko nie je možné považovať za chránený priestor a spravidla je v takomto priestore ťažké vytvoriť bezpečné pracovné podmienky aj pre zdravých občanov, nie to ešte pre tých zamestnancov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím (práve tí by podľa požiadaviek verejného obstarávateľa mali vykonávať celý predmet zákazky), na základe čoho by občania so zdravotným postihnutím prácu na staveniskách vykonávať nemali, nakoľko bezpečné prispôsobenie pracovných podmienok zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím je problematické. Podľa úradu zamestnanci chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, nemôžu vykonávať stavebné práce na stavenisku a už vôbec nie fyzicky náročné stavebné práce na stavenisku, na základe čoho bola požiadavka verejného obstarávateľa vymedzujúca účasť iba záujemcom so štatútom chráneného pracoviska alebo chránenej dielne s predmetom zákazky uskutočňovanie stavieb a ich zmien, v zmysle vyššie uvedených skutočností, nevykonateľnou, a teda v rozpore s princípom nediskriminácie podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Úrad v tejto súvislosti poukazuje na účel ustanovenia § 91 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, ktorým je sprístupnenie verejných zákaziek aj subjektom, ktorí majú štatút chráneného pracoviska alebo chránenej dielne, teda subjektom zamestnávajúcim ťažko zdravotne postihnutých občanov, pretože títo občania alebo subjekty majú menej príležitostí zamestnať sa alebo získať zákazky na otvorenom trhu práce. Účelom vyhradenia účasti vo verejnom obstarávaní len chráneným dielňam alebo chráneným pracoviskám, je zabezpečenie participácie na konaní o získanie verejnej zákazky subjektom so štatútom chráneného pracoviska alebo chránenej dielne a požiadavka v zmysle ustanovenia § 91 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je motivujúcou k účasti v predmetnej verejnej súťaži pre subjekty so štatútom chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Úrad má za to, že konanie verejného obstarávateľa, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch obmedzil účasť vo verejnom obstarávaní len subjektom so štatútom chráneného pracoviska alebo chránenej dielne s predmetom zákazky uskutočňovanie stavieb a ich zmien, je v rozpore s účelom ustanovenia § 91 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a to z dôvodu, že predmet zákazky, na ktorý verejný obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž, by mali vykonať iba zamestnanci uchádzača so zdravotným postihnutím, ktorí ale nemôžu vykonať stavebné práce na stavenisku a už vôbec nie fyzicky náročné stavebné práce na stavenisku, ktoré boli súčasťou predmetu zákazky. Spomínaný účel ustanovenia § 91 ods. 3 teda nebolo v tomto konkrétnom prípade možné dosiahnuť. Úrad na základe vyššie uvedeného poukazuje aj na princíp hospodárnosti a efektívnosti v zmysle § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ktorého účelom je zabezpečenie čestnej hospodárskej súťaže. Úrad je toho názoru, že čestná hospodárska súťaž v danom verejnom obstarávaní nemohla byť za žiadnych okolností zabezpečená, pretože subjekty, pre ktoré bola zákazka vyhradená, reálne nemohli vykonávať daný predmet zákazky.

Úrad ďalej poukazuje na pochybenie verejného obstarávateľa, ktorý si nesplnil zákonom o verejnom obstarávaní definovanú povinnosť odoslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania úradu do 14 dní po uzavretí zmluvy s úspešným uchádzačom, nakoľko poslal úradu oznámenie o výsledku verejného obstarávania až 21 dní po uzatvorení Zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom, čím postupoval v rozpore s § 92 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.

Úrad zistil aj porušenie § 96 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko verejný obstarávateľ stanovil lehotu na predkladanie žiadosti o účasť v užšej súťaži kratšiu ako je zákonom požadovaných 22 dní. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní sa do tejto lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Príslušné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní nebránia určiť aj konkrétny čas, avšak takto určená lehota na predkladanie žiadosti o účasť musí byť stanovená tak, aby záujemca mohol využiť celú disponibilnú 22 dňovú lehotu, ktorá je zákonom stanovená ako minimálna. Tým, že verejný obstarávateľ stanovil lehotu na predkladanie žiadosti o účasť vo verejnom obstarávaní na 22. deň do 12:00 hod., nepostupoval v súlade s § 96 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko táto lehota bola kratšia ako 22 dní stanovených zákonom o verejnom obstarávaní. Lehotu na predkladanie žiadostí o účasť vo verejnom obstarávaní mohol verejný obstarávateľ obmedziť vo väzbe na konkrétny čas až po uplynutí zákonom stanovenej 22 dňovej lehoty.

Úrad ďalej dáva do pozornosti postup verejného obstarávateľa v rozpore s § 99 ods. 1 písm. a) a § 101 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v nadväznosti na § 5 zákona o verejnom obstarávaní tým, že nezdokumentoval spôsob určenia predpokladanej hodnoty zákazky, na základe čoho nebolo zrejmé, či predpokladaná hodnota zákazky bola určená v čase, kedy sa výzva na predkladanie ponúk posielala na uverejnenie. Úrad v tejto súvislosti zdôrazňuje, že stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky je jedným z prvých krokov vo verejnom obstarávaní, ktoré sú nevyhnutné pre určenie správneho postupu zadávania zákazky z hľadiska finančných limitov. Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty v plánovacej etape procesu verejného obstarávania, pričom predpokladaná hodnota zákazky musí byť reálna a platná v čase pred samotným odoslaním výzvy na predkladanie ponúk. Z dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu, resp. z vyjadrenia verejného obstarávateľa vyplývalo, že verejný obstarávateľ vykonal elektronický prieskum za účelom určenia predpokladanej hodnoty zákazky v čase prípravy projektu, avšak z  predloženej dokumentácie nevyplýva skutočnosť, kedy prebiehala príprava projektu. Z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o verejnom vyplýva, že predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase, kedy sa výzva na predkladanie ponúk zasiela na uverejnenie. Úrad má za to, že Verejný obstarávateľ nedostatočne preukázal skutočnosť, že elektronický prieskum vykonaný verejným obstarávateľom za účelom stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky bol uskutočnený v čase, kedy sa výzva na predkladanie ponúk zasiela na uverejnenie, keďže nie je zrejmé, kedy konkrétne, resp. v akom časovom horizonte prebiehala príprava projektu, čím postupoval v rozpore s § 99 ods. 1 písm. a) a § 5 zákona o verejnom obstarávaní. Na zabezpečenie sledovania postupu verejného obstarávateľa sa ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť evidovať a archivovať všetky dokumenty, ktoré vznikajú v procese verejného obstarávania. Súčasťou dokumentácie, ktorú bol verejný obstarávateľ povinný evidovať a archivovať je aj doklad preukazujúci, akým spôsobom bola určená predpokladaná hodnota zákazky, to znamená, že verejný obstarávateľ bol povinný evidovať a archivovať dokument preukazujúci vykonanie elektronického prieskumu trhu za účelom určenia predpokladanej hodnoty zákazky. Z uvedeného dôvodu úrad konštatoval aj rozpor s § 101 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.

Úrad upozorňuje aj na postup verejného obstarávateľa v rozpore s § 99 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 34 zákona o verejnom obstarávaní. Úrad po preskúmaní predloženej dokumentácie zistil, že súťažné podklady neobsahovali obchodné podmienky v zmysle § 99 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, hoci zákon o verejnom obstarávaní stanovuje verejnému obstarávateľovi povinnosť uviesť obchodné podmienky v súťažných podkladoch. Úrad zároveň konštatoval, že v predmetných súťažných podkladoch verejný obstarávateľ neuviedol kritériá na vyhodnotenie ponúk a pravidlá ich uplatnenia, ani požiadavky na obsah ponuky. Úrad v tejto súvislosti zdôrazňuje, že verejný obstarávateľ bol povinný okrem vyššie uvedených skutočností uviesť v súťažných podkladoch všetky okolnosti dôležité pre vypracovanie ponuky, ako aj pre následné plnenie zmluvy. Verejný obstarávateľ však v súťažných podkladoch napríklad neuviedol skutočnosť, že predmetné verejné obstarávanie bude prebiehať prostredníctvom systému EVO, neuviedol, ktoré doklady majú byť jednotlivými uchádzačmi predkladané v listinnej a ktoré v elektronickej podobe a rovnako v súťažných podkladoch neuviedol skutočnosti týkajúce sa podania žiadosti o vysvetlenie zo strany záujemcu, nestanovil lehotu a miesto na predkladanie ponúk a pod. Úrad konštatoval, že verejný obstarávateľ vzhľadom na vyššie uvedené postupoval v rozpore § 99 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 34 zákona o verejnom obstarávaní, keď neuviedol v súťažných podkladoch všetky skutočnosti dôležité nielen pre vypracovanie ponuky, ale aj pre následné plnenie zmluvy.

Úrad poukazuje na postup verejného obstarávateľa, ktorý konal v rozpore s § 99 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní v nadväznosti na § 42 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, keď z vyhodnotenia ponuky jediného uchádzača síce vyhotovil zápisnicu, avšak predmetná zápisnica o vyhodnotení ponúk nespĺňala náležitosti predpísané zákonom o verejnom obstarávaní, čo zároveň spôsobilo zmätočnosť v predmetnom verejnom obstarávaní, čím verejný obstarávateľ zároveň konal v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že verejný obstarávateľ bol povinný, vyhotoviť zápisnicu z otvárania ponúk a taktiež zápisnicu z vyhodnotenia ponúk, a to samostatne, to znamená ako oddelené dokumenty, a to vzhľadom na skutočnosť, že ide o dva samostatné, po sebe nasledujúce úkony, ktoré sa vzájomne neprelínajú. Jednotlivé kroky verejného obstarávateľa mali byť uskutočnené v takej následnosti, že v prípade ak by ponuka jediného uchádzača bola doručená v lehote na predkladanie ponúk, najprv mal verejný obstarávateľ pristúpiť k otvoreniu predmetnej ponuky, následne k vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti a až po tom, ak uchádzač spĺňal podmienky účasti stanovené vo výzve na predkladanie ponúk, mal verejný obstarávateľ pristúpiť k vyhodnoteniu ponúk. Z vyššie uvedených úkonov vykonaných verejným obstarávateľom by mal verejný obstarávateľ vyhotoviť samostatnú zápisnicu, to znamená, že by mal samostatne vyhotoviť zápisnicu z otvárania ponúk, keďže nepožadoval predložiť ponuku v dvoch častiach označených ako „Kritériá" a „Ostatné" a zápisnicu z vyhodnotenia ponúk, ktorá by obsahovala aj informácie o vyhodnotení splnenia podmienok účasti, pokiaľ by z procesu vyhodnotenia splnenia podmienok účasti nevyhodnotil samostatnú zápisnicu.

Úrad dáva do pozornosti pochybenie verejného obstarávateľa, ktorý postupoval v rozpore s § 99 ods. 1 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní tým, že zrušil použitý postup zadávania zákazky a neupovedomil o jej zrušení jediného uchádzača s uvedením dôvodu a neoznámil mu postup, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky. V danom prípade sa zákazka realizovala prostredníctvom systému EVO a úrad preskúmaním virtuálneho priestoru predmetnej zákazky v systéme EVO zistil, že systém EVO po zrušení použitého postupu zadávania zákazky automaticky odoslal informáciu o jej zrušení podľa § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, bez uvedenia ďalšieho postupu pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky, všetkým zaregistrovaným záujemcom. Avšak vzhľadom na to, že jediný uchádzač v systéme EVO pri zadávaní predmetnej zákazky o registráciu nepožiadal, a teda nebol v systéme EVO zaregistrovaný, nemohla mu byť prostredníctvom systému EVO odoslaná informácia o zrušení predmetnej podprahovej zákazky.

Úrad poukazuje na porušenie ustanovenia § 99 ods. 1 písm. k) a § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď verejný obstarávateľ neurčil lehotu viazanosti ponúk vo výzve na predkladanie ponúk. Úrad v tejto súvislosti uvádza, že verejný obstarávateľ je povinný stanoviť lehotu viazanosti ponúk už vo výzve na predkladanie ponúk, pričom pri jej určovaní zohľadní verejný obstarávateľ časové obdobie potrebné na vyhodnotenie ponúk a v lehote viazanosti ponúk s úspešným uchádzačom uzavrie zmluvu. Určenie lehoty viazanosti ponúk už v samotnej výzve na predkladanie ponúk je dôležité z toho hľadiska, aby mal každý uchádzač vedomosť o časovom horizonte, v rámci ktorého bude jeho ponuka viazaná, keďže v čase viazanosti ponuky nemôže od predmetnej ponuky odstúpiť, alebo tiež v akom časovom horizonte plánuje verejný obstarávateľ uzavretie zmluvy s úspešným uchádzačom, keďže verejný obstarávateľ uzatvára s úspešným uchádzačom zmluvu počas lehoty viazanosti ponúk. Vzhľadom na skutočnosť, že potenciálni uchádzači nemali od začiatku predmetného verejného obstarávania vedomosť o dĺžke lehoty viazanosti ponuky a približnom termíne uzavretia zmluvy, úrad konštatoval, že verejný obstarávateľ tým, že lehotu viazanosti ponúk stanovil až po samotnom vyhodnotení ponuky jediného uchádzača a nie vo výzve na predkladanie ponúk, nielen že neuplatňoval princíp transparentnosti počas celého procesu verejného obstarávania, ale zároveň postupoval v rozpore s § 99 ods. 1 písm. k) zákona o verejnom obstarávaní.

Úrad tiež upozorňuje na pochybenie verejného obstarávateľa, ktorý použil postup priame rokovacie konanie bez dostatočného preukázania splnenia zákonných podmienok na jeho použitie. Verejný obstarávateľ za účelom preukázania, že tovar môže z dôvodu vyplývajúceho z výhradných práv dodať iba vybraný dodávateľ, síce predložil vyhlásenie vybraného dodávateľa o tom, že jedine tento dodávateľ je výhradným majiteľom práv k produktu a predajcom licencií k produktu sú poverené výlučne pobočky dodávateľa, avšak verejný obstarávateľ nepreukázal, že neexistuje žiadne ďalšie porovnateľné riešenie, ktoré by nebolo chránené výhradnými právami, alebo ktoré je chránené, ale slúži na rovnaký účel, čo by malo za následok rovnaký požadovaný výsledok. Takýmto postupom verejný obstarávateľ konal v rozpore s § 98 ods. 1 v spojení s ustanovením § 58 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.

Ďalšie nedostatky

Úrad ďalej uvádza, že stanovenie kratšej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov ako lehoty na predkladanie ponúk je obmedzujúce, pretože sa tým vylučuje prístup k súťažným podkladom všetkých potenciálnych uchádzačov k postupu verejného obstarávania, ktorí môžu mať záujem aj na predložení ponuky v konkrétnom postupe verejného obstarávania. Skrátenie lehoty na vyžiadanie si súťažných podkladov je neodôvodnené, nakoľko na jednej strane zákon o verejnom obstarávaní spája s vyžiadaním si súťažných podkladov pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa len evidenčnú povinnosť v zmysle § 34 ods. 15 zákona o verejnom obstarávaní. Na strane druhej v prípade jej „umelého" skrátenia oproti lehote na predkladanie ponúk môže viesť k neprimeranému následku, ktorým môže byť neúčasť v postupe verejného obstarávania zo strany potenciálnych záujemcov, ktorí si súťažné podklady do uplynutia skrátenej lehoty na vyžiadanie si súťažných podkladov nestihnú prevziať, ale boli by spôsobilí predložiť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi ponuku na obstarávaný predmet zákazky.

Verejný obstarávateľ/obstarávateľ/osoba podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní nemôže potenciálnym záujemcom vo verejnom obstarávaní vytvárať neprimerané podmienky a obmedzenia k prístupu k súťažným podkladom, pretože jedine na základe súťažných podkladov je možné vypracovať kvalitnú ponuku, keďže až v súťažných podkladoch sa v zmysle § 34 zákona o verejnom obstarávaní nachádza podrobný opis predmetu zákazky, ako aj ďalšie okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre plnenie zmluvy a v konečnom dôsledku pre vypracovanie a predloženie ponuky vo verejnom obstarávaní.

Neodôvodnenosť skrátenia lehoty na vyžiadanie si súťažných podkladov možno jednoznačne preukázať na spomínanom následku, ktorý môže viesť k porušeniu základných princípov vo verejnom obstarávaní, najmä princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a efektívnosti a hospodárnosti verejného obstarávania.

Určením tzv. skrátenej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov verejný obstarávateľ totiž nepostupoval v súlade s ustanovením zákona o verejnom obstarávaní, a to najmä nepostupoval v súlade s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a efektívnosti a hospodárnosti verejného obstarávania. Dodržanie princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov znamená aj povinnosť verejného obstarávateľa určiť také podmienky v príslušnom postupe zadávania zákazky, ktoré by neobmedzovali hospodársku súťaž. Určenie kratšej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov však môže predstavovať obmedzujúci prvok, nakoľko súťažné podklady nebudú poskytnuté záujemcovi, ktorý požiada o ich poskytnutie po uplynutí skrátenej lehoty určenej na vyžiadanie súťažných podkladov, resp. ani nepožiada o súťažné podklady, nakoľko skrátená lehota na vyžiadanie súťažných podkladov už márne uplynula. Princíp hospodárnosti a efektívnosti predstavuje v tomto kontexte počet predložených ponúk, nakoľko hospodárne a efektívne je verejné obstarávanie, ktoré zabezpečí čo možno najširšiu hospodársku súťaž a určenie skrátenej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov ovplyvňuje počet predložených ponúk, nakoľko
nie je možné vylúčiť, že konkurencieschopnú ponuku by predložil uchádzač, ktorý si z dôvodu uplynutia skrátenej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov nepožiadal o poskytnutie súťažných podkladov a zabezpečí čo možno najnižšiu cenu, resp. najlepšiu (najvýhodnejšiu) ponuku pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorá však môže vzísť iba z čo najširšej hospodárskej súťaže a určenie skrátenej lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov opätovne ovplyvňuje počet predložených ponúk.

Porušenie § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v nadväznosti na § 33 ods. 7 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ vyhodnocoval splnenie podmienok účasti v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi a súčasne nevylúčil uchádzača, ktorý nesplnil podmienky účasti v rámci technickej alebo odbornej spôsobilosti.

Porušenie § 33 ods. 1 a § 33 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača, ktorý predložil certifikát pre jednu časť zákazky pre nepredloženie certifikátu pre obe časti zákazky, hoci verejný obstarávateľ nepožadoval predloženie certifikátu samostatne pre každú časť zákazky.

Porušenie § 33 ods. 4 a § 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní v nadväznosti na nevyužite možnosti podľa § 33 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ vylúčil dvoch záujemcov z predmetného verejného obstarávania z formálnych dôvodov, ktoré mohli byť jednoducho odstránené vyžiadaním vysvetlenia a doplnenia dokladov. 

Porušenie § 33 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ nežiadal uchádzača o vysvetlenie nejasných skutočností. 

Porušenie § 33 ods. 6 a 7 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z dôvodu nesplnia podmienok účasti a predloženia neplatných dokladov v zmysle § 33 ods. 7 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, avšak bez dostatočného preskúmania skutočností a riadneho vysporiadania sa s nezrovnalosťami v predložených dokladoch slúžiacich na preukázanie splnenia podmienok účasti.

Porušenie § 33 ods. 11 a § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ nepostupoval na základe vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, rozhodol o vylúčení uchádzača, nezaslal mu oznámenie o vylúčení a znemožnil uchádzačovi využiť revízne postupy vzťahujúce sa na štádium vyhodnotenia splnenia podmienok účasti. 

Porušenie § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ- nepožiadal o vysvetlenie v ponuke uvedených technických parametrov jednotlivých položiek, pričom išlo o úspešného uchádzača.

Porušenie § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v nadväznosti na § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ nevyhodnocoval splnenia podmienky účasti podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v súlade s jej znením stanoveným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a tiež nepožiadal o vysvetlenie alebo doplnenie uchádzačom predložených dokladov.

Porušenie § 49 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ neposlal úradu na uverejnenie vo Vestníku verejného obstarávania informáciu o uzavretí Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, ktorá bola uzavretá ako výsledok použitia predmetného postupu zadávania nadlimitnej zákazky, v zákonom stanovenej lehote. 

Porušenie § 58 písm. b) a § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní tým, že verejný obstarávateľ  neoprávnene použil postup rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58
písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, čím postupoval súčasne v rozpore s princípom hospodárnosti, hospodárskej súťaže a princípom transparentnosti podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. 

 

 

---

[1] V závislosti od znenia zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase zadávania zákazky.

 

zdroj uvo.gov.sk